Ako záťažové prikrývky pomôžu zvládať záťaž z pandémie

Kvalitu spánku ovplyvňuje množstvo faktorov od celkového životného štýlu cez stravu až po vnútorné prežívanie a zvládanie stresu. Udalosť, akou je pandémia hrá v tomto smere takisto významnú rolu. Medzi sekundárne dôsledky dopadu pandémie patrí aj celkovo zhoršený psychický stav a s nim súvisiace poruchy spánku.

Psychológia pandémie

COVID-19 sa postaral o masívne zmeny v našom každodennom živote, v bežných rutinách a lifestyle. Nedostatok socializácie, strach o vlastné zdravie či zdravie našich blízkych alebo myšlienka negatívneho ekonomického dopadu spôsobujú zhoršený spánok aj u tých z nás, ktorí s nim doteraz problém nemali. Narušený spánok počas lockdownu dostal dokonca novú prezývku- COVIDsomnia. Pomenúva zmeny v spánkovom rytme spôsobené neskorším zaspávaním, následným skorším prebúdzaním a zároveň aj skrátenou dobou samotného spánku, čo vedie k poobednému zdriemnutiu. Celý tento nový cyklus spôsobuje celkovo vyššiu únavu počas dňa, horšie sústredenie či podráždenosť, ktoré opäť vrcholia v neskorom zaspávaní. Tieto zmeny boli pozorované naprieč globálnou populáciou. Prečo to tak je? Neskoré zaspávanie aj čas zobúdzania je pripisovaný nedostatku sociálnych, časových indikátorov, čiže napríklad pracovná doba, čas po práci s rodinou či priateľmi, rozdiely medzi víkendom a týždňom. V týchto sociálnych aspektoch sa zotreli počas karantény a lockdownu hranice, čo z veľkej miery narušilo náš denný rytmus.

Okrem toho však lockdown zhoršil aj celkovú kvalitu spánku. Hypotézou je, že na svedomí to má psychologický tlak, neistota či konkrétne starosti ako strata zamestnania či príjmu. Ďalšie štúdie napovedajú, že s nedostatkom a zhoršenou kvalitou spánku súvisí aj zvýšený výskyt úzkostí a depresií. Všetky tieto aspekty sú zároveň rizikovými faktormi vzniku insomnie.  

COVID-19 a priamy dopad na spánok

Okrem najčastejších symptómov, ktoré koronavírus sprevádzajú, ľudia v štúdii trpiaci týmto ochorením priznali aj zhoršený spánok. Viac ako 25 % uviedlo, že má oproti bežnému stavu viac nočných môr, viac ako 11 % má zhoršený spánkový rytmus. Zápalové procesy a hypoxémia (znížené množstvo kyslíka v krvi) v tele spôsobené ochorením prispievajú ku výskytu týchto problémov. Prvé klinické výsledky tiež naznačujú, že narušený spánok pretrváva aj po tom, ako sa pacienti z ochorenia vyliečia. Pri študovaní veku ako rizikového faktoru sa zistilo, že klesajúca produkcia melatonínu a teda zhoršený stav cyrkadického systému má takisto podiel na náchylnosti na ochorenie. Melatonín je totiž známy svojimi protizápalovými, antioxidačnými a imunoregulačnými schopnosťami. Predpokladá sa, že melatonín aspoň čiastočne prispieva k odolnosti voči tejto infekcii. 

Melatonín ako tajná zbraň

Melatonín alebo hormón spánku sa stará o reguláciu nášho cirkadického rytmu. Počas pandémie COVID-u sa však začali skúmať aj jeho imunitné vlastnosti a podľa prieskumov hrá dôležitú rolu pri udržiavaní silnej imunity. Zároveň reguluje aj imunitné reakcie nášho tela, ktoré dokážu z miernych symptómov urobiť veľký problém. V experimentálnych liečbach sa tak melatonín začal podávať ako doplnok ku hlavnej liečbe a naservírovaný bol dokonca aj bývalému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, keď sa z ochorenia liečil. Momentálne prebieha 8 nezávislých klinických štúdií, ktoré sa snažia nájsť koreláciu medzi melatonínom, imunitou aj liečbou COVID-u.

Na druhom protipóle nájdeme zase stres a stresové hormóny ako napríklad kortizol. „Stres je odpoveď nášho organizmu na záťažové, stresové podnety. Jeho prvotnou úlohou je pomáhať človeku zvládať a prekonávať stresové situácie,“ vysvetľuje stresologička MUDr. Ježová. Medzi takéto situácie samozrejme patrí aj pandémia a s ňou súvisiace dôsledky. Aj keď je stres v mnohých prípadoch veľmi nápomocný, z tohto pohľadu na kvalite života uberá. „Mnohokrát ľudia v sebe vyvolávajú stres pre okolnosti, ktoré ešte ani nenastali, ale obávajú sa, že ich neminú. Dobrými pomocníkmi pre zvládanie stresových situácií sú postupy, ktoré poskytujú dostatočný oddych, zvyšujú odolnosť a zlepšujú kvalitu života,“ hovorí MUDr. Ježová. To je prípad veľkej časti populácie, ktorá žije v čase pandémie, s ochorením priamo do styku ani nemusela prísť, no kvôli vedomiu možných negatívnych dôsledkov sa zrazu ocitá v stresovom cykle. Po celom svete bol z tohto dôvodu zaznamenaný nárast lekárskych predpisov liekov na spanie vrátane melatonínu. Existujú však aj alternatívne postupy, ktoré dokážu pomôcť s ich zvládaním. „Zvýšená pohoda človeka má za následok to, že mnohé bezvýznamné podnety prestane vnímať ako stresové, čiže celková stresová záťaž sa zníži,” dodáva MUDr. Ježová. 

V tomto bode nastupujú na scénu záťažové prikrývky. Paplóny vážiace zhruba 10% hmotnosti človeka pomáhajú takýto pocit pohody navodiť. Vďaka rovnomerne rozloženej váhe na celom tele podporujú vylučovanie melatonínu a serotonínu. Hlavne prvý menovaný hormón sa ukazuje ako veľmi dôležitý faktor pri posilňovaní imunity aj pri lepšej reakcii na ochorenie COVID-19. Ako bonus tiež zabezpečuje aj lepšie zvládanie stresových situácií spôsobených pandémiou a sú tak skvelou alternatívou na navodenie psychickej pohody, relaxu a zlepšenie spánku. Zároveň pomáhajú odbúravať stresový hormóm kortizol. Veľkou výhodou je aj to, že z dlhodobého hľadiska pomáhajú záťažové prikrývky budovať odolnejšiu psychiku, mnohým ľuďom napríklad pomáhajú prekonávať aj úzkosti a depresie, ktorých je v tomto období takisto stále viac. Ide o skvelý doplnok nielen do stresového obdobia, ktoré práve prežívame, ale aj pomôcka na budovanie odolnejšej psychiky a kvalitnejšieho života.  

Zdroje:

Login

Password Recovery

Lost your password? Please enter your username or email address. You will receive a link to create a new password via email.

SHOPPING BAG (0)

Added to wishlist!